autor: Jana Koperová  (17 rokov, študentka Obchodná akadémia D. M. Janotu v Čadci )

Bez nenávisti v každodennom živote aj na internete.

 Hovorí sa, že od lásky je to len krok k nenávisti, ale prečo je to  tak? Čo je to vlastne nenávisť? Prečo sa ľudia nenávidia? Prečo sa posmievajú a ubližujú slabším? Prečo sa s nenávisťou a šikanovaním stretávame aj na internete?

Tieto otázky mi neustále víria v hlave. Nedokážem pochopiť, ako niekoho môže napĺňať ubližovanie ostatným. Ako niekto môže nenávidieť osobu, ktorú predtým miloval celým srdcom?

Nenávisť je silná emócia, ktorá človeka núti premýšľať
nad nenávidenou osobou, pretože ak niekoho miluješ, je v tvojom srdci, ale keď nenávidíš, táto osoba je v tvojej mysli. Ak nenávidíš, cítiš odpor, nepriateľstvo a  zaujatosť voči inému a často máš potrebu uškodiť mu, lebo tebe to spôsobuje  radosť.
Na svete by bolo menej zla, keby sa ľudia naučili jeden druhému odpúšťať a prestaň nenávidieť. Ale také jednoduché to nie je, pretože nenávisť svojimi neviditeľnými chápadlami šíri skazu po celom svete. Snaží sa, kým človeka úplne nepohltí.

Nevraživosť. Pomsta. Posmech. Šikanovanie. Tieto pocity sú úzko späté s nenávisťou a sú na svete už od nepamäti. Neraz sú príčinou vojen a konfliktov vo svete. Ľudia si neuvedomujú, že svojou nenávisťou ostatným ubližujú. V skutočnosti najviac ubližujú sami sebe, pretože zlé skutky, rovnako ako aj dobré, idú s nami ruka v ruke celý život. Už nezmenia to, že niekoho nenávideli, posmievali sa mu, ohovárali ho alebo ho osočovali. Môžu zmeniť svoje rozhodnutie ubližovať, ale nenávisť sa aj tak
na nich trvalo podpíše.

V tejto dobe sa čoraz viac stretávame s posmechom a odporom voči ľuďom, ktorí sú nejakým spôsobom zdravotne postihnutí alebo nie sú v takej dobre finančnej situácii ako my. Prečo týmto ľuďom ubližujeme, ale nepokúšame sa im pomôcť? Nehovorím o žiadnych veľkých gestách, ale niekedy stačí aj obyčajný úsmev alebo objatie. Nikdy nevieme, či sa neocitne v takej situácii ako oni a či to budeme zvládať s úsmevom na tvári. Títo ľudia dokážu dať najavo svoju lásku lepšie ako hocikto z nás, preto by sme si z nich mali brať príklad a prestať im ubližovať.

Pridávanie zosmiešňujúcich fotiek na sociálne siete. Urážlivé vyjadrenia na ulici alebo na internete. Šikanovanie je dôkazom toho, že aj mladí ľudia dokážu nenávidieť. Možno to začalo celkom nevinne, alebo to bolo nepriateľstvo už od prvého stretnutia, ale
na tom nezáleží. Ide o to, čo by sme robili na mieste šikanovaného. Ako by ste to riešili? Páčilo by sa vám to, že vám niekto úmyselne ubližuje a posmieva sa vám? Myslím, že nepáčilo a vtedy by ste pochopili, že takto sa nemáte správať. Nenávisť a šikanovanie môžu byť tak silné, že sa skončia smrťou človeka, ktorý to už nezvládal. Niektorí z nás určite boli svedkami

šikanovania, ale len máloktorí šikanovanému pomohli. Odvraciame zrak, hráme sa na to, že sa nič nedeje, len aby sa niečo nestalo aj nám. Ale nezabúdajme, že na jeho mieste pokojne môžeme byť aj my, a preto by sme mu mali pomôcť.

Nenávidieť môže človek aj seba samého. Stáva sa to, keď namiesto povzbudenia dostáva len kritiku. Nejde o to chváliť len tak bez rozmyslenia, ale dodať občas ľuďom trochu nádeje
na zlepšenie. Nikdy na to nie je neskoro, človek sa učí každý deň.

Netvrdím, že by sme mali milovať všetkých rovnako. Každý z nás určite pozná ľudí, s ktorými si nesadli a nerozumejú si tak ako s inými. Ale to ešte nie je dôvod na nenávisť, musíme len hľadať spôsob, ako sa ich naučíme milovať. Nič nie je stratené. Život nám každé ráno dáva jedinečnú šancu zmeniť svoj život, naučiť sa odpúšťať, pomôcť niekomu v núdzi alebo potešiť niekoho svojím úsmevom, či objatím. Len nesmieme túto šancu premrhať, lebo raz bude už neskoro. Ak niekoho nenávidíte, prestaňte s tým a uvidíte, ako sa vám uľaví. Ak viete o niekom, kto nenávidí vás, odplaťte mu to vašou láskou. Dúfam, že spoločnými silami sa nám podarí nenávisť poraziť.