autor:  Alžbeta Valčuhová  (18 rokov, študentka Spojená škola Žilina-Bytčica)

Svet bez nenávisti. Nikdy nemôžete v jednom okamihu milovať a v druhom nenávidieť. Nenávisť znamená aj pýchu alebo pokoru. Cesta pýchy  znamená: „…mne slúžte!“ A cesta pokory: „Ja budem slúžiť.“ Hneváš sa? To preto, že nenávidíš. Nejde všetko podľa teba?, si lakomý? To preto, že nenávidíš. Ako sa zbavíš nenávisti? Je jeden jednoduchý spôsob ako môžeš vo svojom srdci živiť lásku. Tým istým spôsobom, ale obrátene, živíš aj nenávisť. Jednoduchá vec, žiadna veda: ak zhŕňaš k sebe, živíš nenávisť, ak od seba tlačíš, živíš lásku. Radšej urobiť malý skutok, ale s veľkou láskou, ako veľký skutok, ale s nenávisťou. Nenávistné  vlastnosti a nimi vytvorené myšlienky, slová a skutky sú na škodu nielen nám, ale aj nášmu okoliu. Všade je len zloba, závisť, nenávisť, nedôvera, sklamanie a zmar. Ako je možné, že to všetko už tak zovšednelo, že človeku, usilujúcemu sa o hodnoty ľudského ducha a hľadajúcemu zmysel a hĺbku života, sa dnes iní posmievajú, považujú ho za čudáka a jeho blížni sa k nemu ani nehlásia? Ako je možné, že si ľudia vážia človeka, ktorý má vysoké postavenie v spoločnosti, hoci je to klamár a podvodník? Ľudia sa klaňajú ľudskej prefíkanosti, nie ľudským hodnotám. Vždy, keď niekto zatúži zmeniť svoj život k lepšiemu, smerom k duchovným a mravným hodnotám, ukáže sa, či ho majú jeho najbližší naozaj radi. Väčšinou je to však okamžitý útok na viditeľne odlišné správanie sa syna či ženy, alebo iného blízkeho človeka než je všeobecná šeď ponurej sliedivosti nešvárov dnešnej doby. Aké je všetko zvrátené!