autor:  Mária Kullová (20 rokov, študentka Paneurópskej vysokej školy)

Jednou z prirodzených vlastností človeka je vyjadrovanie sa. Ľudia každej vekovej kategórie sa každodenne stretávajú s novými informáciami, názormi a správami. Človek žije v spoločnosti, v ktorej sa neustále niečo deje. Pozitívne aj negatívne.

Každý z nás má vlastný rozum a na základe svojich skúseností a znalostí komunikuje. Bez komunikácie by sme dnes ani nikdy predtým nemohli existovať. V škole, v práci, doma, na výlete, pri nakupovaní, neustále potrebujeme dorozumievať sa. A existuje veľmi veľa spôsobov ako sa vyjadriť. Najhorším možným z nich je nenávistné vyjadrovanie.

Mohli by sme sa dlho zamýšľať nad tým, prečo sa musíme zaoberať témou nenávistného vyjadrovania sa. Žijeme v 21. storočí, storočí vedy a technologického pokroku. Už malé deti vedia narábať s tabletom či dotykovým mobilom. Máme technické vybavenie, lietame do vesmíru a zaplatiť účet v nákupnom centre dokážeme takmer bez pohnutia ruky. Školy inovujú triedy a menia učebné osnovy. Máme veľký počet vyštudovaných mladých ľudí. Pracujeme v modernom prostredí, máme tisícky manažérov, desiatky politikov. Realizujú sa nespočetné množstvá diskusií a besied.

Napriek tomu sa rodičia boja zobrať vlastné deti na futbalový zápas pre výtržnosti a násilie. Do slovníkov pribúdajú nové pojmy, akým je napríklad kyberšikana. Prečo si tak vyspelý druh nedokáže poradiť s problémom nenávistného vyjadrovania? Čo robíme zle? Prečo sa nedokážeme zastaviť a povedať dosť?

Odpoveď nie je ľahká. Nepríde zo dňa na deň a zmenu nedokáže urobiť jeden človek, ani sa nestane sama od seba. Môže sa zdať, že sa nás táto téma priamo netýka, ale to je klam. Dotýka sa každého človeka na planéte, ktorú spoločne zdieľame.

Mohli by sme sa uzavrieť do svojho „malého“ života a nechať všetko tak. To ale nie je riešenie. Som mladým človekom a záleží mi na svete, v ktorom žijem. Chcem sa na veciach podieľať a chcem ich meniť. Bude to boj, ale nestojím v ňom sama.

Pred pár rokmi som spoznala krajskú mládežnícku organizáciu známu ako Rada mládeže Žilinského kraja (RMŽK) . Dala mi šancu zapojiť sa a nechať sa počuť. Dnes som vďaka nej zapojená do kampane „Bez nenávisti na internete“ a môžem aspoň malou časťou prispieť k zlepšeniu niečoho, na som mi skutočne záleží.

„Kampaň je zameraná na potlačenie prejavov nenávisti v prostredí online: extrémizmu, rasovej neznášanlivosti, utláčania menšín, agresívneho nacionalizmu a pod. Zároveň  podporuje etické a slušné správanie pri online komunikácii. A nielen pri online komunikácii..

 

Ide o medzinárodnú kampaň “Mladí proti nenávisti online – žiť, učiť sa a konať  s úctou k človeku”, ktorá je iniciovaná Radou Európy.“

Nenávisť vychádza z nás. Môžeme sa rozhodnúť, čo budeme prezentovať a ako sa zachováme v danej situácií. A keď to dokážeme vo svojom živote, dokážeme to kdekoľvek a kedykoľvek.