Podľa mňa v dnešnom svete je veľmi málo úctivého správania alebo ani žiadne.

Dnešní mladí ľudia, by akoby zabudli čo je to úcta, napríklad podržanie dverí, pozdravenie starších, pozdravenie susedov. Ja si myslím, že ak sa navzájom pozdravíme, tak to nezlepší deň len iným, ale aj nám.

Vidím dosť často, že keď pozdravím starších susedov, tak sa trošku pousmejú. Ako keby sa vytrácalo z dnešného sveta.

Moja babka mi vravela, že ako si oni kedysi vážili starších. Že, keď okolo nich prechádzali tak sa navzájom pozdravili, držali dvere starším, pomohli si s nákupom. Ale vždy sa nájdu aj výnimky. A to je pekné, že aj mladí ľudia dokážu pomôcť s nákupom, pozdraviť, atď.

Úctivé správanie pre mňa znamená, že ten človek má dobru výchovu. Je to potom vidieť, že je ten človek vychovaný.

Ale aj podľa etikety sa tak trošku vyžaduje to úctivé správanie. A keď si tak napríklad vezmeme školu, tak teraz existuje pár výnimiek, kt. sú úctiví voči učiteľom, spolužiakom, kamarátom. V minulosti si skoro žiaden žiak nedokáže odpapuľovať učiteľovi.

Síce je 21. storočie, ale aj trošku úcty by sa zišlo. Na ZŠ som bola zvyknutá každého zdraviť, ale teraz už trošku menej. Ale stále je tá úcta medzi žiakom, študentom a učiteľom.

Je jedno pekné pravidlo alebo skôr citát. „To čo chceš aby druhí robili tebe, tak to rob aj ty druhým.“ Takže ak niekoho pozdravíš, tak ten človek nabudúce pozdraví teba.

Úctivé správanie je prejavom toho, že si toho druhého vážiš, je to znak úcty. Buďme ku sebe úctiví navzájom lebo, keď budeme starí tak sa nám to pekne vráti.

Nezabúdajme si vážiť starších ľudí a našich susedov, učiteľov.

Úvaha Karolíny Jarošovej, 1 ročník , Súkromná obchodná akadémia, Žilina