autor: Miroslava Mačejková (17 rokov, študentka Obchodná akadémia D. M. Janotu v Čadci )

Hovorí sa, že lepšie je byť nenávidený  za to, čo si, ako zbožňovaný za to, čo nie si. Mnoho ľudí v dnešnom svet neobmedzených možností a technických vymožeností sa spoznáva práve cez sociálne siete. Tieto sociálne siete ako sú Facebook, Twitter, Skype, Azet alebo Pokec majú svoje pozitíva.  Napríklad kontakt s ľuďmi na druhom konci sveta alebo rýchle sprostredkovanie nových klebiet. Tak isto majú aj svoje negatíva.

Určite každý z vás spoznal niekoho cez sociálnu sieť. Takýmto spôsobom sa začínalo mnoho príbehov ľudí, ktoré nie vždy dopadli najlepšie.

Nie na darmo sa hovorí, že sociálne siete ničia medziľudské vzťahy. Namiesto toho, aby sme sa s ľuďmi rozprávali zoči-voči a vyhli sa tak zbytočnému nedorozumeniu, radšej si sadneme doma za počítač a riešime problémy cez už spomínané sociálne siete. Niet divu, že množstvo vzťahov končí nenávisťou voči tomu druhému len z nedostatku fyzickej konverzácie.  V políčku konverzácie síce existujú takzvané emotikony, ktoré majú vyjadrovať to, ako sa cítime. Ale ako nám môže ten človek na druhej strane veriť, že nás to naozaj mrzí, ak sme zradili jeho dôveru?

Myslím si, že  v takomto prípade je efektívnejšia konverzácia zoči-voči, kde vieme naozaj posúdiť, či si tento človek naše odpustenie zaslúži, alebo poprípade vypáčiť z neho odpoveď, prečo  také niečo urobil. Aj v takýmto spôsobom sa rodí nenávisť.

Podobné je to aj v živote. Aj z malého zaváhania, z jedinej chybičky, vzniká nenávisť. Nenávisť môže oddeliť dvoch ľudí, ktorý by v minulosti pre seba spravili všetko. Nenávisť ničí aj veľké priateľstvá a lásky.

Veľa ľudí tvrdí, že nenávisť je opakom lásky. Nemyslím si, že je to pravda. Nenávisť je iba zlý cit, ktorý nevzniká z lásky, ale zo vzájomného sklamania a vnútorného zanevrenia voči druhej osobe z nedostatku fyzickej konverzácie.