autor: Gabriela Kučeríková (18 rokov, študentka Obchodná akadémia D. M. Janotu v Čadci )

Nenávisť. Je to len jedno slovo a dokáže ľuďom veľmi ublížiť. Čo vôbec nenávisť je? Myslím, že skoro v každom z nás je hlboko zakorenená.Býva našou najhoršouemóciou, ktorú vytvárame k niektorým ľudom alebo aj k veciam. Spája sa tiež s pocitom radosti, keď k naplneniu tejto potreby dôjde, takúto radosť nazývame škodoradosťou. Je to radosť, ktorá nám škodí. Ide o zmes citu a afektu.

Myslím si, že nenávisť sa dá rozdeliť do niekoľko foriem alebo druhov. Ako prvá je závisť, ktorú pociťujeme k ľudom, ktorí majú niečo po čom aj my veľmi túžime, ale bohužiaľ nemôžeme to mať. Ako druhá je niektorým už odmalička vštepovaná a tá býva buď k Rómom, Černochom alebo k tým, ktorí sa odnás niečím líšia, či už teda farbou pleti, vzhľadom, menšou inteligenciou alebo sú finančne slabší, čiže chudobný.Tretou formu sú peniaze, vďaka ktorým vzniká vo svete veľmi veľa problémov. Štvrtá a v dnešnej dobe hlavne u mládeže sa prejavuje nenávisť vďaka sociálnym sieťam. Či už cez Facebook,  Instagram, Twitter atď.Tieto spomínané sociálne siete dokážu nájsť nových kamarátov, zabaviť ľudí, ale hlavne vzbudzujú v nás závisť, ktorá vedie k nenávisti.

Dôsledkom nenávisti bola a vždy bude bolesť a utrpenie. Človek zatvrdne, izoluje sa, je ustráchaný, pociťuje úzkosť, nevidí možnosti, stráca slobodu v nachádzaní východísk, ciest v živote. Často je veľmi agresívny a schopný násilia, nepriateľstva a krutosti. Nenávisť môže človeku dávať aj veľmi falošný pocit moci. Príčinou nenávisti býva do extrému nafúknutá pýcha. Pocit vlastníctva, nadradenosti, jedinej skutočnej pravdy.Nenávisť človeka oslabuje, obmedzuje. Preto by sme sa mali postupne naučiť, ako sa nenávisti zbaviť a snažiť sa obklopiť len pozitívnou energiou a láskou.Neboli by vraždy, podvody, bitky a celkovo by sa každému z nás lepšie žilo.  Ak by sa nám to podarilo svet by bol omnoho krajší. Presne ako povedal Pius XII:Budúcnosť patrí tým, ktorí milujú, a nie tým, ktorí nenávidia.